Otázky a odpovede
Odpovede (Eureka)
Je Digital Fairness Act už platným právom?
Nie. Ide o návrh nariadenia COM(2026) 1100 final z 11. novembra 2026. V preambule sa ako inštitúcie, ktoré by ho prijali, uvádzajú Európsky parlament a Rada, ktoré by konali v súlade s riadnym legislatívnym postupom. Ak by bol prijatý, uplatňoval by sa odo dňa uvedeného v článku 40 ods. 2, ktorý návrh uvádza len ako „[12 months after the entry into force]“ (anglické znenie).
- Titulná strana
- Preambula, citácie
- Článok 40 ods. 2
Je Digital Fairness Act nariadením, alebo smernicou?
Návrh je návrhom nariadenia. Podľa jeho záverečnej formuly by bolo záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Zrušilo by smernicu 2005/29/ES. V dôvodovej správe sa uvádza, že návrh mení hmotné právo o nekalých obchodných praktikách zo smernice na nariadenie.
- Názov aktu
- Záverečná formula za článkom 40
- Článok 38 ods. 1
- Dôvodová správa, oddiel 1
Na koho by sa Digital Fairness Act vzťahoval?
Vzťahoval by sa na obchodné praktiky podnikateľov voči spotrebiteľom pred obchodnou transakciou týkajúcou sa produktu, počas nej a po nej. Obchodník je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, ktorá koná na účely spadajúce do rámca jej obchodnej, podnikateľskej, remeselnej alebo profesijnej činnosti, a ktokoľvek, kto koná v mene alebo v zastúpení obchodníka. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá koná na účely spadajúce mimo rámca jej obchodnej, podnikateľskej, remeselnej alebo profesijnej činnosti.
Vzťahoval by sa Digital Fairness Act na obchodníkov mimo EÚ?
Články neobsahujú osobitné ustanovenie o obchodníkoch usadených mimo Únie. Článok 2 ods. 1 vymedzuje rozsah pôsobnosti podľa praktiky: obchodné praktiky podnikateľov voči spotrebiteľom týkajúce sa produktu. V dôvodovej správe sa uvádza, že smernica 2005/29/ES sa vzťahuje na každého obchodníka, ktorý sa zameriava na spotrebiteľov v EÚ, vrátane obchodníkov usadených mimo EÚ, a že článok 2 preberá rozsah pôsobnosti uvedenej smernice.
- Článok 2 ods. 1
- Dôvodová správa, oddiel 1
- Dôvodová správa, oddiel 5
Zakázal by Digital Fairness Act temné vzorce?
Článok 10 by obchodníkom zakazoval navrhovať, organizovať alebo prevádzkovať svoje online rozhrania spôsobom, ktorý môže spotrebiteľov klamať alebo s nimi manipulovať alebo inak podstatne narušiť ich ekonomické správanie. V prílohe I časti III sú uvedené temné vzorce (body 53 až 62), ktoré by sa za každých okolností považovali za nekalé. Komisia by mohla tento zoznam doplniť alebo zmeniť delegovaným aktom.
Vyžadoval by Digital Fairness Act online tlačidlo na ukončenie zmluvy?
Ak obchodník ponúka spotrebiteľom možnosť uzatvárať zmluvy prostredníctvom online rozhrania, spotrebitelia by museli mať možnosť ukončiť zmluvu prostredníctvom online funkcie ukončenia zmluvy bez ohľadu na to, ako bola zmluva uzavretá. Funkcia by bola označená slovami „terminate the contract here“ (anglické znenie) alebo zodpovedajúcou jednoznačnou formuláciou, zobrazená na viditeľnom mieste a ľahko prístupná. Podľa odôvodnenia 74 by funkcia sama osebe nezakladala žiadne právo ukončiť zmluvu.
Čo by Digital Fairness Act zmenil v prípade bezplatných skúšobných období?
Pri zmluvách s bezplatným skúšobným obdobím uzavretých prostredníctvom online rozhrania alebo inými digitálnymi prostriedkami by obchodník musel v primeranej lehote pred skončením skúšobného obdobia zaslať pripomienku na trvalom nosiči. Ak by pripomienka nebola zaslaná alebo ak by spotrebiteľ pred skončením skúšobného obdobia výslovne nesúhlasil s pokračovaním za odplatu, spotrebiteľ by nebol zmluvou viazaný.
Museli by obchodníci zaslať pripomienku pred automatickým obnovením predplatného?
Články 21 a 22 by vyžadovali pripomienku pri automaticky predlžovaných zmluvách o nepretržitom dodávaní produktov uzavretých prostredníctvom online rozhrania alebo inými digitálnymi prostriedkami. Pri zmluvách na šesť mesiacov alebo dlhšie by sa musela zaslať najskôr 1 mesiac a najneskôr štrnásť dní pred predĺžením. Článok 22 stanovuje pre kratšie zmluvy iný okamih. Bez pripomienky by spotrebiteľ mohol zmluvu bezplatne ukončiť, kým mu ju obchodník nezašle.
Článok 22 ods. 4 by stanovoval výnimku v súvislosti s investičnými službami: ak spotrebiteľ dal výslovný súhlas s automatickým predĺžením krátkodobej investičnej zmluvy týkajúcej sa finančných nástrojov, pripomienka by sa nevyžadovala.
Zakázal by Digital Fairness Act loot boxy?
Články pojem loot box nepoužívajú. Upravujú platené systémy variabilných odmien; odôvodnenie 63 uvádza loot boxy ako príklad. Obchodníci by museli spotrebiteľov informovať o druhoch dostupných položiek a o pravdepodobnosti ich získania a poskytnúť nástroje na vypnutie takýchto systémov. Ak je produkt zameraný na maloletých alebo ak obchodník s primeranou istotou vie, že ho používajú maloletí, takéto systémy by sa maloletým nesmeli ponúkať.
Článok 15 ods. 3 by sa nevzťahoval na poskytovateľov online služieb sociálnych sietí alebo služieb platforiem na zdieľanie videí, AI spoločníkov a všeobecných konverzačných chatbotov, na ktorých sa vzťahuje článok 13 ods. 2 nariadenia (EÚ) [EU KIDS Act].
Boli by mechanizmy „pay-to-win“ pre maloletých zakázané?
Článok 16 by obchodníkom zakazoval ponúkať maloletým mechanizmy „pay-to-progress“ a „pay-to-win“, ak sú ich produkty zamerané na maloletých alebo ak s primeranou istotou vedia, že produkt používajú maloletí. Článok 3 ich vymedzuje ako nákupy v hre alebo v aplikácii, získané prostredníctvom platobných transakcií alebo výmenou za platené virtuálne meny, ktoré sú potrebné alebo sa prezentujú ako potrebné na postup alebo úspech v hre alebo v aplikácii.
Čo by Digital Fairness Act stanovoval o virtuálnych menách v hrách a aplikáciách?
Obchodník, ktorý ponúka platené virtuálne meny používané na nákup jeho virtuálnych položiek alebo iných produktov, by musel uviesť zodpovedajúcu peňažnú hodnotu týchto položiek alebo produktov alebo ich odhadovanú peňažnú hodnotu v mene, v ktorej spotrebiteľ získal prvú virtuálnu menu.
Povinnosť uvádzať peňažnú hodnotu by sa nevzťahovala na poskytovateľov online služieb sociálnych sietí alebo služieb platforiem na zdieľanie videí, AI spoločníkov a všeobecných konverzačných chatbotov, na ktorých sa vzťahuje povinnosť zverejňovania podľa článku 13 ods. 1 nariadenia (EÚ) [EU KIDS Act].
Ak je produkt zameraný na maloletých alebo ak obchodník s primeranou istotou vie, že ho používajú maloletí, platené virtuálne meny by boli pre maloletých v predvolenom nastavení vypnuté a aktivovali by sa len so súhlasom rodiča alebo opatrovníka.
Zakázal by Digital Fairness Act návykový dizajn?
Článok 17 neobsahuje zákaz. Obchodníci, ktorí navrhujú, organizujú alebo prevádzkujú digitálne produkty spôsobom, ktorý má podporovať nutkavé alebo nadmerné používanie alebo pri ktorom to možno rozumne predvídať, by museli spotrebiteľom poskytnúť ľahko prístupné a účinné nástroje na vypnutie štyroch uvedených funkcií. Ide o automatické prehrávanie a neprerušovanú konzumáciu obsahu, určité notifikácie, stimuly na zapájanie sa v pravidelných časoch a funkcie simulujúce medziľudské vzťahy. Článok obsahuje výnimky súvisiace s nariadením (EÚ) [EU KIDS Act].
Zakázal by Digital Fairness Act personalizovanú reklamu?
Nie všeobecne. Článok 12 by obchodníkom zakazoval cieliť reklamu na základe profilovania v dvoch prípadoch: s použitím osobných údajov spotrebiteľa, ak obchodník s primeranou istotou vie, že spotrebiteľ je maloletý, a s použitím osobitných kategórií osobných údajov. Obchodníci by neboli povinní spracúvať dodatočné osobné údaje na posúdenie, či je spotrebiteľ maloletý. Vyňatí sú poskytovatelia online platforiem, na ktorých sa vzťahuje kapitola III oddiel 3 nariadenia 2022/2065.
Zakázal by Digital Fairness Act personalizovanú tvorbu cien?
Nie všeobecne. Článok 13 by zakazoval personalizovať cenu na základe profilovania spôsobom, pri ktorom je primerane pravdepodobné, že spotrebiteľovi spôsobí ujmu, ak obchodník s primeranou istotou vie, že spotrebiteľ je maloletý alebo je zraniteľný z dôvodu veku, dôverčivosti, zdravotného postihnutia alebo akejkoľvek osobitnej nepriaznivej udalosti či okolnosti takej závažnosti, že narúša úsudok spotrebiteľa. Obchodníci by neboli povinní spracúvať dodatočné osobné údaje na to, aby to posúdili.
Aké pravidlá by sa vzťahovali na influencerský marketing?
Obchodníci, ktorí vykonávajú influencerský marketing, by museli pri každej obchodnej komunikácii zverejniť jej obchodný zámer prostredníctvom výrazov „advertisement“ alebo „commercial collaboration“ (anglické znenie). Nesmeli by do nej zahrnúť priame výzvy maloletým, aby si kúpili produkty. Influencerský marketing produktov, ktorých reklama zameraná na spotrebiteľov je podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva zakázaná, a nebezpečných produktov by nebol povolený. Každý obchodník, ktorý využíva služby influencerského marketingu, by musel zabezpečiť ich dodržiavanie zmluvne alebo, ak zmluva neexistuje, inými vhodnými prostriedkami.
Mali by spotrebitelia v zákazníckom servise právo hovoriť s človekom?
Ak obchodník poskytuje online zákaznícky servis po uzavretí zmluvy, komunikácia s človekom by musela byť dostupná na žiadosť spotrebiteľa a vtedy, keď iné prostriedky nie sú účinné. Investičné služby vymedzené v smernici 2014/65/EÚ sú vyňaté. Podľa odôvodnenia 76 by komunikácia mohla prebiehať v jazyku zmluvy, bezplatne a bez zbytočného odkladu počas prevádzkových hodín obchodníka; samotný článok 25 to neuvádza.
Čo by Digital Fairness Act stanovoval o automatizovaných systémoch, ktoré uzatvárajú zmluvy za spotrebiteľa?
Obchodníci, ktorí sprístupňujú takéto systémy, by museli spotrebiteľom poskytnúť nástroje na vyjadrenie ich voľby a na nastavenie a úpravu parametrov systémov. Pri prvom použití by si spotrebitelia museli výslovne zvoliť, či pred tým, ako budú viazaní, potvrdia všetky zmluvy, len určitý druh zmlúv, alebo žiadne. Systém by musel zverejniť každú platbu prijatú za navrhnutie zmluvy a každý konflikt záujmov. Článok 26 by sa nevzťahoval na poskytovanie finančných služieb.
Čo by Digital Fairness Act zmenil pri vstupenkách na podujatia a virtuálnych radoch?
Pri vstupenkách na podujatia, ktorých cena sa môže zvýšiť v dôsledku konania obchodníka alebo automatizovaných či algoritmických procesov, by výzva na kúpu musela uvádzať, koľko vstupeniek v príslušnej kategórii je dostupných za inzerovanú cenu, a maximálnu cenu. Obchodník, ktorý používa systém virtuálneho radu, by musel zobrazovať aktuálnu cenu, informáciu, či sa počas čakania môže meniť, a ak áno, maximálnu cenu.
Ako by sa Digital Fairness Act presadzoval a aké vysoké by mohli byť pokuty?
Členské štáty by zabezpečovali dodržiavanie prostredníctvom súdov alebo správnych orgánov; Komisia by mala právomoci v prípade rozšíreného porušovania právnych predpisov s rozmerom Únie.
Pri sankciách ukladaných v súlade s článkom 21 nariadenia (EÚ) 2017/2394 by vnútroštátna maximálna výška pokuty bola najmenej 4 % ročného obratu obchodníka v dotknutom členskom štáte alebo dotknutých členských štátoch alebo najmenej 2 milióny EUR, ak informácie o obrate nie sú k dispozícii. Pokuty Komisie by v prípadoch, ktoré vyšetruje, nemohli presiahnuť 6 % celosvetového ročného obratu.
Čo by Digital Fairness Act zrušil?
Smernicu 2005/29/ES. Podľa článku 38 sa smernica zrušuje a odkazy na ňu by sa vykladali ako odkazy na nariadenie v súlade s tabuľkou zhody v prílohe II. Článok 38 neuvádza dátum zrušenia. V dôvodovej správe sa uvádza, že zrušenie nadobúda účinnosť odo dňa začatia uplatňovania nariadenia.
- Článok 38 ods. 1
- Článok 38 ods. 2
- Dôvodová správa, oddiel 5
Odkedy by sa Digital Fairness Act uplatňoval?
Návrh neuvádza kalendárny dátum. Podľa článku 40 by nariadenie nadobudlo účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie a uplatňovalo by sa od „[12 months after the entry into force]“ (anglické znenie). Toto znenie je v návrhu zástupný text v hranatých zátvorkách. Text neuvádza dátum prijatia ani uverejnenia.
Aký by bol vzťah Digital Fairness Act k aktu o digitálnych službách a iným aktom EÚ?
Podľa článku 4 by nariadením neboli dotknuté iné právne akty Únie, ktoré upravujú osobitné aspekty nekalých obchodných praktík podnikateľov voči spotrebiteľom. Uvádza ich šesť: nariadenie (EÚ) 2016/679, nariadenie (EÚ) 2022/1925, nariadenie (EÚ) 2022/2065 (akt o digitálnych službách), nariadenie (EÚ) 2024/1689, smernicu 2010/13/EÚ a nariadenie (EÚ) [EU KIDS Act]. V prípade rozporu by tieto iné predpisy Únie mali prednosť a uplatňovali by sa na uvedené osobitné aspekty. Odôvodnenie 9 vysvetľuje, čo sa považuje za rozpor.